Uhorské korunovačné klenoty

 

 

Korunovačné klenoty sú súbor symbolických predmetov, ktoré sa pri akte korunovácie odovzdávajú novému korunovanému panovníkovi. Tento článok sa bude zameriavať na korunovačné klenoty uhorských kráľov. Hoci názov článku hovorí o korunovačných predmetoch z 11. - 13.stor, budeme sa v ňom venovať aj mladším klenotom, ktoré nahradili pôvodné, staršie, ktoré sa zrejme nenávratne stratili.

Samotná korunovácia bola najdôležitejšiou ceremoniálnou udalosťou v uhorskom kráľovstve. Celý akt prebiehal nasledovne - najskôr korunovačný sprievod prešiel cez korunovačné mesto - v stredoveku to bol Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), v rokoch 1563 - 1830 väčšinou Bratislava, zriedkavejšie Šopron (Sopron), potom do roku 1916 Budín. Panovník následne pasoval spomedzi uhorskej šľachty rytierov, skladal prísahu, že bude dodržiavať zákony, a napokon seknutím meča na štyri svetové strany dal symbolicky najavo, že je kedykoľvek pripravený brániť svoju krajinu. Túto takmer celodennú ceremóniu uzatvárala pompézna hostina, na ktorej sa zúčastňovalo množstvo významných osobností.

 

 

Svätoštefanská koruna

 


 

Kráľovská koruna, nazývaná aj ako Svetoštefanská koruna, Koruna svätého Štefana kráľa alebo aj Svätá koruna, sa v súčastnosti nachádza v priestoroch parlamentu v Budapešti.  Jej názov je odvodený od legendy, v ktorej sa hovorí, že prvý kto mal túto korunu na hlave bol kráľ Štefan I. Kronikári udalosť korunovácie a cestu kráľa Štefana za korunou opisujú veľmi podrobne a vierohodne, samotný pôvod koruny však vierohodný rozhodne nieje. Koruna, ktorú priniesol na začiatku 11.storočia opát Astrik z Ríma, a ktorou bol neskôr Štefan I. korunovaný, sa nezachovala. Podľa vyobrazení na korunovačnom plášti bola pôvodná koruna akýmsi diadémom so štyrmi výbežkami tvaru ľalie, vykladaným drahými kameňmi. Dnes známa uhorská koruna je mladšia a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu. Spodnú časť tvorí zlatý byzantský diadém, nazývaný grécka koruna - corona gracea. Má bohatú emailovú výzdobu. Vpredu nad čelom je postava tróniaceho Krista a po obvode čelenky sú vyobrazení archanjeli Michal a Gabriel a svätí Juraj, Demeter, Kozmas a Damián. Celkom vzadu je trojica panovníkov. Presne v strede, ako Kristov pozemský protipól, je zobrazený byzantský cisár Michal VII. Dukas, pod ním jeho mladší brat a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I. Podľa panovania spomenutých troch vladárov (1071–1078) môžeme datovať aj vznik tejto časti koruny. Gejza I., ako uhorský protikráľ, sa musel dať korunovať týmto byzantským diadémom, ktorý dostal ako dar od cisára Michala Dukasa, nakoľko jeho protivník kráľ Šalamún vlastnil pôvodnú korunu kráľa Štefana.

 

Latinská koruna - corona latina, ktorá je doplnkom gréckeho diadému, má tvar vypuklého kríža. Podľa rozboru je asi o sto rokov mladšia ako spodný diadém. Táto vrchná časť má na vrchole platničku s tróniacim Kristom, do ktorej bol dodatočne, a pomerne nešetrne, prevŕtaný otvor a pripojený krížik. Po stranách sú apoštoli Ján, Bartolomej, Jakub, Tomáš, Peter, Ondrej, Filip a Pavol. Tieto emailové tabuľky vznikli pravdepodobne v prvej štvrtine 13. storočia v dielni niektorého západoeurópskeho zlatníka. Keďže počet apoštolov nie je úplný, predpokladá sa, že tieto tabuľky pôvodne zdobili iný prepychový predmet (oltárny kríž, relikvár, väzba bohoslužobnej knihy). Obrázky gréckej koruny majú grécke nápisy, na latinskej korune sú mená apoštolov v latinčine. Tieto dvojaké nápisy taktiež svedčia o tom, že obe časti koruny pôvodne k sebe vôbec nepatrili. Z dolnej časti koruny visia po stranách po štyri zlaté retiazky - pendílie. Na každej z nich sú zavesené tri drahokamy usporiadané do trojlístka. Rovnaká pendília visí aj zo zadnej časti koruny pod obrazom byzantského cisára. Celá koruna je navyše ozdobená veľkými pravými morskými perlami. Menšie perly sú navlečené do radov na zlatých drôtikoch.

 

 

Korunovačný plášť

 

 

Jediným predmetom z korunovačných klenotov, ktorý pochádza z obdobia korunovácie sv. Štefana je korunovačný plášť. Plášť je z bohato vytkávaného brokátu, a zaujímavosťou je skutočnosť, že je prešitý z kňažského ornátu. V roku 1031 ho Štefan spolu so svojou manželkou Gizelou daroval kláštoru v Stoličnom Belehrade. Plášť je v súčastnosti uložený v Národom múzeu v Budapešti.

 

Žezlo

 

 

Kráľovské žezlo sa skladá z drevenej rukoväte, ktorá je pokrytá bohato zdobeným strieborným plechom, ktorý bol jemne pozlátený. Táto strieborná rukoväť bola zhotovená v strednej Európe na prelome 11. a 12.stor. Nepravidelná guľa na konci rukoväte je z pravého horského kryštálu a ide zrejme o import z orientu. Bola zhotovená ešte pred koncom 10. storočia.

 

 

Krajinské jablko

 


 

Kráľovské jablko bolo zhotovené pravdepodobne v polovici 14.stor na objednávku Ľudovíta Veľkého z rodu Anjuovcov. Je to dutá mosadzná guľa s pozláteným povrchom, so vsadeným zlatým apoštolským dvojramenným krížom. Na guli sú ešte dva zlaté štítky  s emailovým erbom rodiny Anjouovcov.

 

 

 

Korunovačný meč

 

 

Problematiku korunovačného meča a meča kráľa Štefana sme si schválne nechali na koniec, nakoľko tento artefakt bol po stáročia opradený  záhadami. Meč, ktorý sa v súčastnosti nachádza spolu s ostatnými korunovačnými predmetmi v budove parlamentu v Budapešti, nemožno za žiadnych okolností označiť za meč kráľa Štefana I. Tento meč pochádza pravdepodobne  z Benátok a bol vyrobený zhruba v polovici 16.storočia. Uhorskí králi ním pasovali rytierov Zlatej ostrohy. Pôvodný meč, ktorý bol použitý pri korunovácii sv. Štefana sa stratil dávno pred 16. storočím. Pri inventarizácii umeleckých artefaktov z klenotnice Pražského hradu, bol nájdený honosný meč, ktorý bol označený ako gladius beati Stephani regis (meč svätého kráľa Štefana) alebo ako uvádza iný zdroj Gladius S. Stephani Regis Ungariae cum manubrio eburneo (meč sv. Štefana, kráľa Uhrov, slonovinová rukovät). Meč sa sem najskôr dostal spolu s časťou uhorského kráľovského pokladu po smrti kráľa Bela IV., kedy jeho dcéra Anna s viacerými členmi rodu arpádovcov hľadali azyl v Čechách. Tento meč bol podľa historikov vyrobený v oblasti Solingenu. Čepel je podľa Petersenovej klasifikácie "typ 1" a datovať ju môžeme medzi roku 600 až 820. Záštita a rukoväť sú „Typ D", ktoré sú príznačné najmä pre meče vyrobené medzi rokmi 800 až 850. Meč by sme teda veľmi opatrne mohli datovať do prvej štvrtiny 9.storočia. Na čepeli sa nachádza nápis +ULFBERHT+ . Rukoväť je zo slonoviny.

 


V súčastnosti sa objavili rôzne špekulácie o význame meča, a objavili sa rôzne teórie o jeho možnom pôvode a vlastníkovi pred kráľom Štefanom.  Základovým kameňom týchto teórii je datácia meča do 9. storočia a fakt, že veľkoknieža Štefana na Hrone opásali mečom domáci veľmoži Hunt a Poznan. Takisto je nutné poukázať na skutočnosť, že Štefan bol v tom čase nitrianskym kniežaťom. Preto nieje nereálne, že by meč mohol pred rokom 1000, kedy sa stal uhorským korunovačným mečom, patriť vplyvnému a významnému človeku, ktorého si domáca aristokracia ctila natoľko, že jeho meč uchovávala ako ceremoniálny a vzácny predmet, alebo mohol tento meč plniť funkciu mocenského symbolu pre knieža na nitrianskom kniežacom stolci.

 

 

 


 

 

 

 

Create by Ing. Jozef Húščava  Template by DieterSchneider
„Nikdy se nesměji nejlépe. Bojím se, že by to mohlo být naposledy.“ Jan Werich