Šľachta slovenského pôvodu - Prológ

 

 

V predošlom článku sme sa zaoberali problematikou tzv. Tisícročného útlaku, do ktorej sme sa snažili prostredníctvom úvah a relevantných historických faktov vniesť viac svetla, resp. ozrejmiť danú problematiku aj širšej verejnosti.  Nakoľko v zmieňovanom článku sme si, vzhľadom na jeho rozsah a obsah, nekládli za cieľ zaoberať sa problematikou aristokracie na území Slovenska, hoci sme túto tému viac krát načrtli, považujeme za vhodné venovať jej samostatný článok.  Aj táto téma bola totiž dlhodobo opradená rôznymi mýtmi o plebejskom postavení Slovákov v Uhorsku, ktoré môžeme opäť rámcovo zaradiť k súboru mýtov v pomyselnom balíčku s názvom „Tisícročné jarmo.“

 

Skôr ako sa budeme zaoberať samotným jadrom tejto témy, dovolíme si v krátkosti načrtnúť postupný progres v bádaní, ktorý naprieč storočiami smeroval od kompetencii stredovekých kronikárov, cez dlhoročné zažité tradície vznikajúce v 17. – 19.storočí, až k dnešným korektným záverom, ktoré sú výsledkami bádaní odborníkov na Slovensku i v okolitých krajinách. Fakt, že problematika etnicity uhorskej aristokracie bola dlhodobo nejasná a idealizovaná, má svoje základy už v stredoveku. Jedným z hlavných „vinníkov“ je tzv. magister P., známejší však ako Anonymus, ktorý vo svojom diele Gesta Hungarorum, popiera participáciu nemaďarského živlu na budovaní uhorského štátu. Tieto jeho názory si neskôr osvojujú aj autori mladších kroník, medzi nimi napríklad Šimon z Kézy.  Istým protipólom je však, azda trochu menej známa, Uhorsko-Poľská kronika, ktorá pri vzniku Uhorska počíta aj s účasťou domáceho slovanského obyvateľstva.  V tomto smere si však treba uvedomiť, že rané uhorské kroniky, ktoré mali zaznamenať tie najstaršie deje, vznikali najmä za ideologickým účelom, v snahe o podškrtnutie legitimity vládnucej arpádovskej dynastie, a polepšenie jej statusu v očiach mocností vo vtedajšej Európe. V období stredoveku bolo bežnou praxou, že sa panovnícke dynastie odvolávali na záslužné činy svojich hrdinských predkov, či už boli reálni, alebo vymyslení, a to za účelom ideologického posilnenia vlastného postavenia. Arpádovská dynastia sa preto intenzívne zaoberala otázkou svojho pôvodu, ktorý v konečnom dôsledku kládla až k bájnemu Attilovi, ktorého hrdinskí potomkovia v 10.storočí znova zaujali vlasť.

 


 

Maďarská historiografia sa problematikou vzniku uhorskej nobility zaoberala zhruba od polovice 19.storočia. Štúdiá a závery maďarských historikov sa však opierali najmä o stredoveké tézy, teda o tvrdenia, že uhorská aristokracia pochádza výhradne z potomkov maďarskej náčelníckej vrstvy, ktorá zaujala vlasť. Maďarský historik Gy. Győffy napríklad zastával názor, že po Veľkej Morave nezostalo v priestore rodiaceho sa Uhorska nič, a s osídľovaním Slovenska sa znova začalo až v 11.storočí. Ďalšími historikmi, ktorí sa seriózne zaoberali skúmaním uhorskej šľachty, boli Iván NagyMór WertnerrJános Karácsonyi – všetci traja sa zaoberali známymi uhorskými rodmi, sú autormi početných genealogických tabuliek a sumárov, avšak v rámci bádania po pôvode uhorskej aristokracie stále vychádzali zo zhruba 700 rokov starých názorov Šimona z Kézy, ktorý predpokladal, že uhorská aristokracia sa zrodila zo 108 maďarských rodov, ktoré zaujali vlasť.


V medzivojnovom období, snáď z ťažkej frustrácie spôsobenej rozpadom Uhorska, vznikli antislovensky ladené práce Jánosa Karácsonyiho a Bélu Iványiho, ktorí popierali právo Slovákov na akékoľvek vlastné územie a dejiny. V roku 1928 však u prvého menovaného môžeme badať istú zmenu názorov – Karácsonyi vo svojej práci A magyar nemzet honalapitása po prvý krát pripúšťa aj existenciu aristokracie slovanského pôvodu. Tento názor sa však v maďarskej historickej obci neujal, a tento stav, de facto, pretrváva až do dnešných dní. Hoci sa maďarskí historici dnes už otvorene nepúšťajú do ofenzívnych akcii, na práce slovenských historikov, ktorí sa zaoberajú témou uhorských elít slovenského pôvodu, odpovedajú mlčaním. Existovala teda vôbec slovenská aristokracia? Figurovala aj pri vzniku Uhorska? Zanikla, alebo si udržala svoje postavenie? Odpovede na tieto základné otázky sa pokúsime nájsť v  nasledujúcom článku o slovenskej nobilite v 11. - 14.storočí.

 


Ilustrácia www.pazirik.hu

 

 


 


 

Create by Ing. Jozef Húščava  Template by DieterSchneider
„Kdy se nudíme lépe než v kruhu rodiny?“ Oscar Wilde