Kostol sv. Michala na Klíži

 

Článok pre Milites Nobiles poskytla Katarína Janíčková

 


 


Z histórie obce

 

Obec Veľký Klíž je písomne doložená už v roku 1244 ako Clus, neskôr sa uvádza aj slovenský variant Klíž. Klížske Hradište vzniklo popri obrannom hradisku v 11. Storočí. Spomína sa však v roku 1293 ako Hradishe. Jeho vznik a úloha určili aj jeho názov. Nad obcou sa nachádza vyvýšenina Michalov vrch (540 m.n.m.), na ktorej pre svoju strategickú polohu začal v 11. storočí vznikať hrad. Vrch je totiž horským prechodom spájajúcim údolie Žitavy s horným Ponitrím. Dedina sa počtom obyvateľom v minulosti príliš nelíšila a tak do kopy v oboch častiach (Veľký Klíž a Klížske Hradište) žilo a žije asi 1000 obyvateľov. Napriek tomu v jej okolí nachádzame na pomerne malom priestore mnoho historických pamiatok. Nad dedinou na Vrchhore v zlom stave goticko-renesančný kostol, hneď vedľa baroková kaplnka, o pár metrov vyššie na Michalovom vrchu už spomínaný hrad. Priamo v dedine farský barokový kostol Všetkých svätých, zašlé základy benediktínskeho kláštora a v neposlednom rade románsky emporový kostolík svätého Michala. Na tak malú obec je tento obraz veľmi nezvyčajný.

 

V 11. Storočí v Klížskom Hradišti vzniká opátstvo Panny Márie. Prvá písomná zmienka dokladajúca prítomnosť benediktínov na Klíži pochádza však z roku 1230. Kláštor bol intenzívne využívaný do roku 1572, keď už nie je známa prítomnosť benediktínov a majetok dostávajú mníšky z Trnavy, neskôr v roku 1615 klarisky z Bratislavy. Kláštor začína upadať na význame a tak výrazne chátra. Máme však zmienku z roku 1715 o existencii kláštorného kostola. I ten bol však v roku 1801 zbúraný a na jeho miesto postavili dnešný farský kostol Všetkých Svätých, ktorý ako jediný dokázal ovplyvniť historický vývoj kostola svätého Michala. Titul klížskeho opáta však cirkev udeľuje až podnes. Vznikla aj domnienka, že románsky kostolík svätého Michala bol kláštorným kostolom tohto opátstva. Historik Václav Mencl však toto tvrdenie vyvracia s argumentom malého rozmeru tohto kostola, ktorý by tak nemohol slúžiť pre potreby kláštora.

 

 


Vľavo: Pohľad na kostol sv. Michala  zpredu. Vpravo: Pohľad na apsidu kruhového pôdorysu. Foto: K. Janíčková

 

 

História kostolíka

 

Kostol pochádza z 12. Storočia. Bol zasvätený svätému Michalovi archanjelovi. Dvořák sa toto patrocínium snaží dať do logickej súvislosti so šľachticmi z neďalekej dediny Ješkova Ves, ktorí patrili do rodu Hunt-Poznanovcov. Ješkova Ves totiž do roku 1295 patrila Michalovi, synovi Michala z Krásna. Vrch nad dedinou sa nazýva Michalovým. A tak sa zdá, že patrocínium svätého Michala nebude tak celkom náhoda. Sú to však len teoretické dohady. Čo však vieme s istotou povedať je, že kostolík bol panský. Zjavne na to poukazuje jeho empora, na ktorú sa vchádza vretenových schodiskom umiestneným vo veži. Ako sa dozvedáme z výskumu významného historika V. Mencla, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu tohto objektu -panská empora pôvodne siahala až do polovičky kostola. V roku 1828, ako sa dozvedáme z kanonickej vizitácie, bol kostol ešte v stave kedy sa mohol využívať. Aj napriek tomu sa už v tomto čase nevyužíval. Vzhľadom k tomu, že v obci bol v rokoch 1801-1803 postavený nový väčší barokový kostol Všetkých svätých, kostolík svätého Michala stratil svoj význam a začal pustnúť. Veľké úsilie na obnovu vynaložil historik (rodák z Ješkovej Vsi) Juraj Hodál. V jeho úsilí pokračoval a doviedol až do realizácie historik umenia Václav Mencl. V roku 1936 pod vedením už spomínaného Václava Mencla došlo k rekonštrukcii objektu. Stav pred rekonštrukciou nám dokumentujú fotografie uložené v pamiatkovom úrade. Na nich vidíme, že kostol prišiel o kompletné zastrešenie.

 


Fotografia z prvej polovice 20.storočia, zachytáva kostol sv. Michala pred rekonštrukciou. Ako je zmienené vyššie - až do rekonštrukcie (r. 1936) kostol chátral.

Zdroj: Pamiatkový úrad

 

 

 

Vľavo: Pohľad na vstupný portál a točité schodisko do empory, ktoré je súčasťou veže. Vpravo: Pohľad z lode kostola na apsidu. Foto. K. Janíčková

 


Pohľad na okná z exteriéru a interiéru. Foto: K. Janíčková

 

 

Pohľad z empory smerom do lode kostola. Foto: K. Janíčková

 

Kostolík bol opravený ale hlavne dostal originálnu krytinu. Akademický maliar Ľudovít Fulla sa mal postarať o vnútornú výzdobu kostola. K jej realizácií nikdy nedošlo pretože Mencl ,v roku 1938, bol nútený opustiť Slovensko. Maľby neboli nikdy realizované v Klížskom Hradišti ale i napriek tomu vznikol triptych troch malieb – Pieseň a práca, Požehnanie statku a Vyhnanie z raja. Práce financoval vtedajší titulárny opát Veľkého Klíža, žilinský farár Tomáš Ružička. Dnes je kostol svätého Michala v dobrom stave a je prístupný verejnosti. Na slávenie svätých omší sa nevyužíva.

 


 

 

 

 



 

 


 

 

Create by Ing. Jozef Húščava  Template by DieterSchneider
„O chytré ženské je nouze. Konečně o chytré mužské zrovna tak.“ Jan Werich