Rastic

 

(hradčan)

 


 

Rastic, tajomný mladík, pochádza z loveckej osady v najzápadnejšej časti nitrianskeho komitátu, teda ležiacej na hranici mocného Uhorského kráľovstva so zemou Moravanov. Obyvateľmi tejto usadlosti neboli iba lovci, ktorí divú zver lovili v hustých hvozdoch plných nástrah, ale aj pohraniční strážcovia. I samotný Rastislav bol pohraničným strážcom.  Mnoho zo svojich všedných dní trávil na drevenej hláske, odkiaľ pozoroval šíre okolie, a ak zrovna kraj nestrážil, tak lovil, nakoľko zveriny v tomto lesnatom kraji bol dostatok, a kožušiny sa za dobrý peniaz dali u pocestných kupcov predať. Tak či onak, život na hraniciach nebol jednoduchý, v hornatej krajine sa mnoho Božích darov urodiť nemohlo, ľud tu často žil z rúk do úst, a na pokoji, o ostatnom pomlčiac, nepridávali ani časté nájazdy lúpežných bánd spoza hranice. Mnoho krát Rastic, spolu s inými pohraničníkmi, museli s podobnými bezbožníkmi bojovať. Jednej augustovej noci sa však Božia milosť od nich odvrátila a akási lúpežná banda, nech ju Boh zatratí, prepadla ich usadlosť, nechala domy znivočiť ohňom, a povraždila každého, kto jej prišiel do cesty. Len pár šťastných sa zachránilo.

 



Rastic bol v tomže čase na hláske. Akonáhle spáleninu ucítil a uvidel ponad stromy čierne kúdole dymu, majúc zlú predtuchu rozbehol sa tým smerom. Dorazil však neskoro, osada už bola do tla vypálená, neprežil zrejme nik. Na tomto mieste Rastic nemohol zostať, hoc mu, z beztak skromného majetku, zostal len štít, sekera, kopija a šat, rozhodol sa svoj zničený domov opustiť a vydal sa na cestu. Niekde v okolí Nitrie, azda to bolo v usadlosti Clus, si Rastislav, cestou zmorený, chcel oddýchnuť. Zaspal však v maštali istého sedliaka, ktorý ho obvinil z krádeže hydiny, a vydal ho jobagiónovi tejže osady, ktorý ho predviedol do Nitrie pred župana Lamperta.  Ten, akonáhle sa dozvedel o všetkom čo Rastic prežil, nielen, že ho oslobodil, ale aj tomuže sedliakovi nariadil, aby za krivé obvinenie Rastica odškodnil dvomi kusmi dobytka a desiatimi kusmi hydiny. Hneď na to dal Rasticovi do užívania schátralý dom v podhradí, ktorý patril starému Ratoldovi, ktorý sa na Božiu milosť odobral v zime, dva roky predtým.  Rastic sa teda stal hradským strážcom a vykonáva strážnu týždennú funkciu na Nitrawianskom hrade.

 

 



Create by Ing. Jozef Húščava  Template by DieterSchneider
„Žádný člověk není tak bohatý, aby mohl koupit svoji minulost.“ Oscar Wilde