Ľudské dejiny sú od počiatku zaplnené bojom, vojenskými ťaženiami, plienením či dobýjaním. Iná nebola ani realita stredovekého človeka žijúceho na severe Karpatskej kotliny, ktorý bol pomerne často vystavovaný vojenským konfliktom rôzneho druhu. Uhorské kráľovstvo muselo v období stredoveku neraz čeliť početným nepriateľským vpádom, ktoré sa bezprostredne podpísali na životoch celých generácií obyvateľstva. Útočníkom však nemusel byť iba nepriateľ zvonka. Stať sa ním mohol aj znesvárený šľachtický sused, ktorý napríklad z pomsty, či za účelom rozšírenia majetku, prepadol majetok iného šľachtica. V neposlednom rade mohli byť agresormi tlupy zbojníkov alebo ľudí pochybnej povesti, ktorí sa neštítili prepadávať statky či pocestných v snahe nezákonného nadobudnutia koristi. V každom zo zmieňovaných prípadov musel človek so zbraňou v ruke brániť seba a svojich najbližších. O tom akú stratégiu využívali uhorskí velitelia, ako boli vyzbrojení ich vojaci alebo akým spôsobom sa bránil prostý človek sa dozviete v jednotlivých článkoch tejto kapitoly.