Predslov
"História je učiteľkou života."
Cicero
História Uhorska a nášho územia v tomto ranom období vo všeobecnosti zaostáva za ostatnými ,mladšími, kapitolami našich dejín. Predmetom väčšieho všeobecného záujmu sa stávajú osobnosti a udalosti posledných piatich storočí, a to ako aj v učebniciach dejepisu, tak aj v rôznej beletrii či inej literatúre, vo filmovom priemysle a pod. Následkom toho sa môže širšej verejnosti zdať, že v našich dejinách sú od zániku Veľkej Moravy až po novovek medzery a hluché miesta.
Skutočne však ide o zdanie a je potrebné sa z tohto omylu vymaniť. Dejiny Slovákov nie sú iba dejinami Pribinovho kniežatstva a Štúrovcov. Treba si uvedomiť, že za tých vyše 900 rokov medzi týmito dvoma bodmi naši predkovia na tomto území stále žili, bojovali, umierali..., nezmizli, neunieslo ich UFO, nevykántrili ich staromaďarské kmene, nevysťahovali sa.
Slováci sa považujú za hrdý národ. Ale môžeme byť skutočne hrdí, ak nepoznáme vlastnú históriu a zadarmo ju prenechávame národom, s ktorými síce je úzko spätá, ale patrí takisto ako im, tak aj nám? Aký dlhý čas sa ešte chceme nechať zavádzať bájkami nie príliš objektívnych historikov z pred niekoľkých desiatok rokov? Aj títo „historici“ majú nepopierateľnú zásluhu na tom, že naše územie a predkovia sú často dehonestovaní. Dnes už môžeme dokázať, že obyvatelia dnešného Slovenska neboli iba plebejci, ale aj po zániku Veľkej Moravy fungovali podľa vlastnej organizácie – žili tu domáci veľmoži, ich poddaní, kňazi, vznikali kláštory a stavali sa kostoly. Jednými z najrozvinutejších miest v Uhorsku boli v 13. storočí aj naše banské mestá, uhorskí králi boli aj našimi kráľmi - ich častý pobyt na našom území, ako aj silný vplyv slovanského etnika na vládnucu vrstvu, potvrdzujú slovanské mená niektorých z nich, ako aj mená ich potomkov a príslušníkov kráľovskej rodiny. Bratislava bola vyše dvoch storočí hlavným mestom Uhorska a územie dnešného Slovenska nebolo Turkami nikdy dobyté. To je iba zlomok a pár príkladov potvrdzujúcich dôležitú rolu, ktorú zohrávali naši predkovia a ich územie v dejinách.
__
Významným znakom slovenských dejín je ich viacrozmernosť. Jej spoznanie umožňuje pochopiť, že aj malý národ môže mať vo veľkých dejiných nenahraditeľný zástoj. Ak v časovej vertikále slovenských dejín rozoznávame starosloviensky, veľkomoravský, uhorský alebo česko-slovenský rozmer, potom vo staroslovienskych, veľkomoravských, uhorských či česko-slovenských dejinách je badateľný aj slovenský rozmer.
A prečo sa bránime našej histórii spätej s Uhorskom?
Život našich predkov v stredoeuróspkej monarchii a ich účasť na vytváraní profilu dejín nášho národa stáli dlhý čas mimo zorného uhla slovenského dejepisu. V prevažne spolitizovaných koncepciách a interpretáciach slovenskej historiografie v 20. storočí zostalo pre skutočné a pravdivé vyjavenie histórie akosi málo miesta. Samotné spájanie uhorských panovníkov so Slovákmi bolo po prevrate v roku 1918 zatracované predovšetkým z národných, po roku 1948 zasa z triednych dôvodov. Čo však bolo rovnako nemúdre, zanevreli sme nielen na kráľov ale takmer programovo sme sa tiež zriekli dejín uhorského štátu, ktorý - napriek tvrdým represiám a neprávostiam voči nemaďarským národom vo svojom poslednom štádiu - bol aj štátom Slovákov. Ako dokazujú historické skutočnosti, na jeho budovaní a jestvovaní mali nemalý podiel.
Bolo len prirodzené, že uprázdnené pozície našej historiografie zaujali a mnohé zo spoločných dejín národov Uhorska si osvojili iní. Tak sme sa vlastne dobrovoľne vyčlenili spomedzi krajín, ktoré sa hrdo označovali a označujú ako historické.
Táto časť textu bola reprodukovaná z: Kniha kráľov, Vladimír Segeš a spol., 2010 ISBN 978-80-10-02026-3
Predošlé riadky sa niekomu môžu zdať nadnesené, príliš patriotické a ovplyvnené národným cítením, avšak sú opodstatnené a s touto problematikou sa stretávame už niekoľko desaťročí. Pre niekoho však môžu znamenať povzbudenie a zvýšenie záujmu o históriu, v čo dúfame a pevne veríme.
Nevzdávajme sa takmer tisíc rokov vlastnej histórie!
Informácie uvedené v tejto sekcii sú výsledkami najnovších archeologických výskumov a štúdii, vypracovaných za pomoci domácich i zahraničných organizácií, a nie sú ovplyvnené národnou príslušnosťou ani inými činiteľmi, ktoré by mali za následok ich znehodnotenie, nakoľko sa snažíme podať čo najpresnejšie informácie o histórii a živote na našom území v období Arpádovcov.
__________________________________________________________