(hradčan)
Ondrej sa narodil v rodine hrnčiara v meste Tirnavia, ktoré leží neďaleko od rieky Wag. Z Ondrejovho rozprávania som poznal, že rodine sa dobre žilo, a že jeho detstvo bolo šťastím naplnené. I chcel jeho otec z neho hrnčiara vychovať, jednak aby uchoval rodinné remeslo, ale aj aby pre syna obživu zabezpečil. Priúčal ho teda remeslu od času, kedy sa sotva chodiť naučil. Cesty vytýčené všemohúcim Bohom sú však neraz kľukaté a plné strastí, a azda bolo skutočne vôľou Pánovou, že v Tirnave vypukol požiar. Popoľom ľahla veľká časť mesta a ten, kto sa nespasil útekom v plameňoch našiel svoju záhubu. Ondrejovej rodine sa však zachrániť podarilo, avšak ich poskromný dom s dieľňou sa zmenil v bôľne rumovisko.
Nevedno prečo Ondrejov otec nezapočal s obnovou obydlia, lež sa s rodinou vydal na cestu do Nitrie, kde sa aj usídlili. Postavili si skromné obydlie pred hradbami Nitrie, v úžívanie dostali kus pôdy na obrábanie, nakoľko hrnčiarstvo ich tu uživiť nemohlo. V Nitrii totiž v tomže čase bolo mnoho hrnčiarskych dieľní. Rodine sa tu nežilo zle, avšak žiť museli pri všetkej skromnosti. Otec si privyrábal remeselnými prácami na hrade, a Ondrej, po tom čo prah dospelosti presiahol, začal vykonávať týždennú vojenskú službu na hrade.