Robertino Aleramici

(felčiar)

Robertino, v Nitrawe aj Italom nazývaný, ktorého príbeh bol dlho opradený tieňom tajomstiev. Pochádza on vraj z ďalekých zemí Itálie, ktoré videlo len málo očí našincov, a ešte menej tuzemských nôh sa ich dotklo. Robertino pochádza zo šľachtického rodu Aleramiciov. Ako najmladší syn nemohol zdediť otcove majetky, a nakoľko ho nelákala dráha vojenstva ani duchovenstva, a nakoľko bol povahy vskutku dobrodružnej, rozhodol sa vydať na štúdium na univerzitu v Bologni. Na univerzite sa mu vraj darilo dobre, musel však ujsť kvôli istým kauzám, ktorých opradenie mlčanlivosťou asi bude lepšie.

Putoval cez Pyreneje až do zeme neveriacich, bezbožných pohanov, kde sa mu nakoniec podarilo načas usadiť v Akre. Odtiaľ sa vydával na výpravy do vnútrozemia pohanských zemí, navštívil Damašok, kde sa priučil niektorých zvláštnym a pochybným praktikám pohanskej medicíny, bojovému inžinierstvu, takisto ako iným vedomostiam, ktoré snáď ani nemožno s určitosťou vypísať. Robertino sa pokúsil medzi pohanov zapadnúť a ďalej sa priúčať onej medicínskej vede, avšak pohanov urážalo Robertinovo holdovanie alkoholu, a aj preto musel Damašok opustiť. Odchádza preto do Byzancie, ale ani tu však dlho nezotrváva, nakoľko sa ako katolík často dostáva do roztržiek s východne orientovanými Grékmi. Vydáva sa teda opäť na cestu, tentokrát na sever, do Uhorska. O našej krajine totiž počul zvesti, že panuje tu náboženská rôznorodosť, pochybnosť mravov a o ostatnom radšej pomlčiac, lebo nieto pravdy na tom čo sa o nás hovorí.

Podarilo sa mu doraziť až do Ostrihomu, kde sa cez Dunaj preplavil na Nitrianske územie. Toto územie podliehalo županovi Lampertovi, ktorý sa čo nevidiac dozvedel o tajomnom Italovi, ktorý sa poneviera v okolí Nitrawy. Nakoľko vzťahy nášho kráľovstva s Byzanciou i krajinami Italskými v tomto období neboli najpriateľskejšie, nechal on Itala vypátrať, zajať a privliecť do Nitrawy, kde ho vypočúval. Robertino mu rozpovedal svoj príbeh, rozrečnil sa takisto o svojich vedomostiach. Nepochybne v ňom župan Lampert videl vzdelaného a scestovaného človeka, navyše jedného z mála vzdelancov mimo kléru, a nakoľko on sám kedysi navštívil Svätú zem, rozhodol sa Robertina prijať v Nitrawe, ba čo viac, do úžívania mu dal miestnosť na samom vrcholku hradnej veže, kde sa nerušene mohol venovať ďalšiemu štúdiu a rôznym medicínskym praktikám