Ono ani nejde o to, že v Uhorsku by bol odmietaný, gro problému by som skôr skutočne hľadal v tých globálnych európskych prúdoch a zažitých trendoch. Nemôžeme samozrejme tvrdiť, a to ani netvrdíme, že sa v strednej Európe neobjavil absolútne žiaden cínový výrobok, a že cín bude fuj fuj až do spomínaného 16.stor. Skôr som tým chcel povedať to, čo do istej miery potvrdzuje ten článok - že masové využívanie cínu v Európe ( a áno, môže to byť zapríčinené aj poklesom trhovej ceny, a zmasovením výroby) je až záležitosťou renesancie. S pánom Dionýzom sme o tom tiež včera bavili, a bolo by asi ideálnym riešením, aby sme k tomuto pristúpili nasledovne.
Vysoká šľachta, ako ja, pán Felicián, a lepšie situovaní šľachtici, ako napríklad ty, pán Martin, by mohli pri stolovaní využívať keramiku, sklo, drahé kovy ( striebro napr. ), a do istej miery aj cín. Najvyšší šľachtici by v budúcnosti, keď bude priestor na detailne upravy, mali skutočne siahať po tom striebre. Nižší šľachtici a strední šľachtici, ako pán Dionýz, by mali stolovať prevažne keramikou, a doplňať ju práve o kanvičky z cínu. Ostatné vrstvy - zbrojnoši a neurodzení - drevo a keramika.
Z toho, čo sme uviedli, naštudovali, a prečítali, a aj vzhľadom na nedostatok archeo. nálezov usudzujem, že cín mohol mať do istej miery zvláštne zastúpenie vo vtedajšej spoločnosti - pre ľud bol príliš nákladný a nemohli si ho dovoliť, pre vysokú šľachtu sa stával neatraktívnym, a prirodzene bol v rámci možností ideálne prístupný nižšej šľachte - poňal som toto tvrdenie veľmi, veľmi zjednodušene, skôr v kontexte nášho projektu, neviem si skutočne vysvetliť prečo sa ten cín, aj napriek tomu, že bol dobre známy, masovo nepoužíval. Suma-sumárum, osobne si myslím, že ak aj po cíne siahneme, mali by sme sa skutočne obmedziť na tieto kanvičky, prípadne lyžičky, a ostatný riad si skôr zadovážiť keramický, sklenený alebo strieborný.
Čo sa týka konvíc na tom vyobrazení - nedá sa vylúčiť, že to je cín. Veľa tu však zohráva umelecká licencia autora...
