Reálie:Magister Donč - * okolo roku 1280 až + 1345;
- syn Dominika, vychovával ho strýko Demeter
- študoval na univerzite, údajne v Taliansku
- do roku 1313 prívrženec Matúša Čáka
- od roku 1317 preukázateľne v službách Karola Róberta ako župan zvolenskej župy, ku ktorej patril aj Liptov, Turiec a Orava
- kráľovský radca, diplomat, bol členom delegácie do Avignonu k pápežovi Jánovi XXII, ktorému Donč predniesol vlastné
požiadavky -žiadal o povolenie zúčastniť sa omší v kostoloch, kt. podliehali interdiktu, takisto žiadal o zrušenie poplatku za
pochovávanie zabitých. Obom požiadavkám pápež vyhovel.
- v roku 1327 vydal Karol Róbert pre Donča erbovú listinu, v ktorej mu udelil právo používať v erbe zlaté figúry
- v 30 rokoch 14.stor; sa stal Donč komárňanským županom - na žiadosť kráľa, ktorý ho chcel mať ako svojho radcu nablízku - teda bližšie k Vyšehradu.
- Komárňanským županom bol až do svojej smrti v roku 1345
Dončov život doplnený o niektoré domyslené udalosti:
Donč sa narodil vo Zvolene okolo roku 1280. Jeho otec, Dominik, zomrel na následky ťažkej choroby ešte v Dončovom ranom detstve. Dominik však ešte pred smrťou požiadal svojho brata Demetra, veľžupana Zvolena, aby Donča vychoval. Demeter bol muž učený a zbehlý vo vojenskej aj hospodárskej politike, a jeho majetky, od čias kedy ich nadobudol, prosperovali. Takisto Donča, sirotu po svojom bratovi Dominikovi, vychovával ako vlastného syna, nakoľko sám deti nemal. Aj preto si dal Demeter záležať na Dončovom vzdelaní a poslal ho do cudziny za učením.
Mladý Donč, sveta neznalý, teda odchádza za štúdiom do Itálie. Prichádza na univerzitu v Bologni, kde sa stretáva nielen s vysokým stupňom učenosti, ale ho aj udivuje samotný intelekt, noblesa a umelecké cítenie Italov. Netrvá dlho a Donč si postupne osvojuje niektoré italské mravy, nadobúda cit pre literatúru, maľbu i architektúru. Po asi dvoch rokoch štúdia, za cieľom spoznať čo najviac z novodobej, ale i dávnej italskej kultúry, postupne navštevuje Padovu, Neapol, Rím, Janov i Benátky. Po návrate na univerzitu v Bologni, kde pokračuje v štúdiu, ho okrem pompéznosti umenia upútala aj krása iná - krása ženy, stelesnená v Kristyne, dcére urodzeného benátskeho obchodníka Boniffacia Sergi, ktorý sa kvôli svojim obchodným stykom presťahoval do Bologne. Láska medzi Dončom a Kristynou Sergi však netrvala dlho. Kristynin otec bol radikálne proti láske svojej jedinej dcéry a uhorského šľachtica, a tak ju po niekoľkých mesiacoch vytrvalého Dončovho dvorenia, poslal naspäť do Benátok, kde ju prinútil nešťastne sa vydať za istého staršieho vplyvného šľachtica.
Nasledujúce dva roky, počas štúdia na univerzite v Bologni, Donč pravidelne cestoval do Benátok, kde sa tajne stretával s Kristynou. Po ukončení štúdia Donč navštívil Benátky posledný krát, vo viere, že presvedčí Kristynu aby sním ušla do Uhorska. Kristyna však útek odmietla. Láskou sklamaný Donč sa teda vrátil do Uhorska.
Už počas svojho pobytu v Italli, Donč vedel o politickej situácii v Uhorsku. Po smrti posledného Arpádovca - Ondreja III., sa naplno uplatnila moc vplyvných oligarchov.
Dončov strýko Demter sa dal do služieb palatína Omodeja, a stal sa spojencom Matúša z rodu Čákovcov. Také isté stanovisko zaujal po svojom návrate aj Donč. Už v tom čase mu jeho strýko Demeter, zveril do držby dva hradské obvody, a poveril ho stavbou nového honosného sídla na zvolenskom komitátnom hrade. V tomto období sa Donč pravidelne zúčastňuje hostín, turnajov a kratochvíľ v sídle Matúša Čáka, a zúčastňuje sa ťažení proti Karolovi Róbertovi, ktorý si nárokuje na uhorský trón. Donč sám, ako aj Matúš Čák, je prívržencom Václava III. z rodu Přemyslovcov, a bojuje za jeho dosadenie na uhorský trón. V tomto období sa Donč pravidelne pohybuje v blízkosti Václava III., čoby jeden z veliteľov jeho uhorského sprievodu. Takisto nadväzuje priateľské vzťahy s niektorými príslušníkmi českej dvorskej elity.
V roku 1304 sa Donč so svojimi komitátnymi oddielmi pripája k vojsku Václava II., kráľa českého, a Václava III., uhorského protikráľa, ktoré sa chystá v Budíne na rozhodujúce ťaženie proti Karolovi Róbertovi z rodu Anjuovcov. V auguste roku 1304 sa však obaja Václavovia vracajú do Čiech, kvôli nepokojom na pohraničí Moravy, a ťaženie proti Karolovi Róbertovi sa neuskutočňuje. Dončovo sklamanie sa prehlbuje v roku 1305, kedy sa Václav III. vzdáva nárokov na Uhorský trón. O rok neskôr ho zarmútila správa o Václavovej smrti. Hoci bol Donč frustrovaný z neúspechu, aj naďalej zostáva spojencom Matúša Čáka.
Nasledujúce roky kráľ Karol Róbert oblieha hrady magistra Donča a jeho strýka Demetra. V roku 1312 oblieha aj Šariš, ktorý Donč ubránil len vďaka pomoci Matúša Čáka, ktorý mu poslal na pomoc asi 1700 českých žoldnierov.
O pár mesiacov neskôr Donč bojuje proti kráľovi v bitke pri Rozhanovciach (1312), kde je zranený, a kde zomiera jeho strýko Demeter. Sťahuje sa teda do Zvolena, kde si počas liečenia zo zranení uvedomuje jednak rastúcu moc kráľa, a prehodnocuje vlastné šance v tomto boji, ale aj dôsledky krutovlády starnúceho Matúša Čáka - ten sa v jeho očiach stáva barbarom, ktorý sa stáva nebezpečným sebe a svojmu okoliu. Nasledujúci rok prechádza na stranu Karola Róberta a proti Matúšovi Čákovi bojuje až do roku 1321, kedy Čák zomiera.
Obsah fóra
Verzia pre tlač
Hore
